S týmto vedomím sadám za stôl a čakám, kým mi čašníčka prinesie jedálny lístok. Pri poslednej návšteve som mal malé výčitky k rýchlosti obsluhy a musím konštatovať, že dnešok to ani nezlepšil, ani nezhoršil. Na menu som čakal takmer 5 minút, čo je v niektorých reštauráciách tretina doby doručenia jedla na stôl. Do očí mi padla Pizza Piccante Salamino a tak to s miernym talianskym dialektom diktujem čašníčke. Dostávam odpoveď: „pizzu nerobíme“. Tak sa spúšťa improvizačný mechanizmus a rýchloskenovanie menu – ako vhodnú náhradu si teda vyberám Americký Hamburger. Ktovie či ešte nestihli založiť oheň v peci, ale je to možné – je ešte iba niečo po 11 hodine.
Čakal som približne 20 minút a môj hamburger je na stole. Už som niekedy spomínal akvamarínovú farbu porcelánu? Áno, opäť tento odtieň modrej a opäť kreatívny tanier. Má pôdorys jednej polovice katamaránu a je tak dlhý a úzky, že som musel nasadiť širokouhlý objektív. Na ňom je položený naozaj veľký a vysoký hamburger, vedľa štyri kúsky nakladanej uhorky a klasické zemiakové hranolky. Oproti cestovinám je vidieť, že prezentácia hamburgerov dáva jasne väčší priestor na kreativitu, pretože som zatiaľ nenašiel dve reštaurácie s výrazne podobným servírovaním tohto jedla. Hamburger je v Mamma Mia podávaný veľmi elegantne.
Je tak vysoký, že si ho musím niekoľkokrát silou stlačiť, aby sa zmestil do ruky. Ale chutí vynikajúco! Bulka je už na pohľad kvalitná a domáca – upečená dozlatista s jemným posypom. Jej hutná konzistencia dodáva hamburgeru sýtosť ale najmä pevnosť – v rukách sa vôbec nerozpadáva.
Hovädzie mäso si ide vlastnú ligu medzi hamburgermi. Nepamätám si, že by som niekedy v bulke našiel tak hrubý plát mäsa. Hrúbkou je na polceste k steaku. A chutí výborne – vyvážene, je jemne osolené a okorenené. Na jazyku sa jeho chuť otvára a je výborným základom pre gastronomický zážitok.
Špecifické tóny hamburgeru dodáva slanina. Je dozlatista opražená a dodáva jedlu prirodzenú slanosť a chrumkavosť. Syr Cheddar slaninu mierne redukuje svojou plnou orieškovo-sladkastou chuťou. Je cítiť, že je to tá vyzretejšia verzia tohto syra.
Volské oko je špecifikom amerického hamburgera. Potešilo ma, že je v bulke použité ako základový komponent, nie ako voľne položená ingrediencia na horných poschodiach. Vďaka tomu je pevnejšie spojené s pečivom a jednoduchšie sa konzumuje. Konzistenciu má presne akurát, nevyteká, ani v ústach nenecháva suchý pocit.
Ľadový šalát, paradajky a cibuľa sú hamburgerová povinná jazda. Bez nich by jedlo stratilo kus svojej charakteristickej chuti. V prípade Amerického hamburgera v Mamma Mia kuchár našiel ich vhodný pomer k ostatným ingedienciám. Dodávajú jedlu sviežosť a ľahkosť. Keby som musel nasilu niečo vytknúť, asi by som list ľadového šalátu rozkrojil. Jeden veľký kus mierne sťažuje konzumáciu.
Hranolky sú, na to že sú obyčajné zemiakové, nadpriemerne dobre pripravené. Majú chrumkavú krustu a vo vnútri sú šťavnaté. Sú z kvalitných zemiakov, preto to kuchár nemusel preháňať s dochucovaním. Kyslé uhorky ma prekvapili, ale k jedlu sa výborne hodia. Dokonca mi nahradili akúkoľvek omáčku, na ktorú sa ma obsluha dnes neopýtala.
Celkovo som veľmi spokojný. Hamburger ma zasýtil a nechal mi v ústach tak príjemnú chuť, že ani neuvažujem nad dezertom alebo kávou. Dal som si teda sýtenú vodu a na stole sa mi zjavilo niečo, čo som nikdy predtým nevidel. Krásny sklený flakón s vodou, v ktorej pomaly stúpali obrovské bublinky – a to všetko pod značkou Thoreau. Ak si myslíte, že vás sýtená voda nemôže prekvapiť chuťou, zastavte sa v Mamma Mia.
Pohľadom skontrolujem pizza pec a vidím, že už v nej horí plamienok. Dnes si už síce nedám, ale viem, že sa sem opäť vrátim na pizzu. Poučený, že ideálne až po dvanástej hodine.
