Priamo z rušnej hlavnej ulice vojdeš do malého bistra so samoobsluhou a pár stolmi na sedenie. Tá samoobsluha nie je samoúčelná. Pri objednávaní vidíš priamo do kuchyne, kde panuje Lukáš Kojdiak, rodák z Oravy z výdatnými skúsenosťami zo zahraničia a s tímom vydáva z maličkej kuchyne dobroty vysoko návykové. Za pultom stojí sympatická Nela a poradí čo si vybrať na raňajky, brunch, či parádny obed.
Ráno si môžeš dať výdatné raňajky, niečo malé, alebo cez víkend aj perfektný brunch. Dáš si parádne párky s horčicou, chleby s pomazánkou, alebo niektoré z jedál, ktoré pre mňa patria medzi najlepšie v svojej kategórii. Napríklad krupicová kaša sa v poslednej dobe dostávala do povedomia v rôznych kreáciách, čo je super. Ale tu si ju dáš tak, ako si ju pamätáš z detstva. Hustá kaša, granko a kopec masla – pecka. Praženiaca je absolútne puristická – len o kvalitných vajciach a ja si ju dávam opakovane. Rovnako aj výstrelok v podobe rohlíka s maslom a medom – to je podľa mňa fenomenálny nápad – veď kto by ho nemal rád? No a potom sú tu vajcia Benedikt. Od roku 2011 cca som si myslel, že Benedikty od Zdeňka v Café Imperial už neprekoná nič a táto predstava trvala až do dnes. Sú položené veľmi správne na perfektnom anglickom muffine a nie na chlebe, či žemli, so slaninkou, presne uvareným vajíčkom a dokonalou holandskou. To čo ich ale okrem perfektných surovín posúvalo o level inde je Lukášov vklad v podobe hráškového guacamole. Sakra. Ako keby nikdy nemali byť Benedikty bez neho.
Na obed sa v Bistre podávajú jedlá, ktoré sú hlavnou myšlienkou tohto podniku. Dať ľuďom jedlo, ktoré poznajú, majú ho radi a vedia čo od neho očakávať. Ale pripraviť ho z tých najlepších dostupných surovín, dať doň trošku vlastnej myšlienky, ale najmä kopec lásky a chuti. Dáš si tu holandský rezeň, nezabudnuteľné kura s ryžou a domácim kompótom, plnenú papriku, pstruha či vyprážaný karfiol. A budeš sa vracať tak často, ako sa len bude dať. Na fotke je fantastický slovenský pstruh, ktorý bol len jednoducho opečený na masle a podávaný s fantastickými zemiakmi. Ono je pomerne ťažké urobiť takto jednoduché jedlo. Potrebuješ dokonalo kvalitné suroviny a 100%né prevedenie. A to sa tu darí.
Okrem raňajok a obedového menu je pár jedál aj na stálom lístku. Dve z nich však vysoko prečnievajú priemer aj nadpriemer a patria medzi najlepšie pripravené ako som kedy jedol. Prvým je špenát s vareným hovädzím. To mäso je tak kvalitné a chutné, do mäkka veľmi dlho a pomaly dusené, až sa rozpadá na jazyku. Špenát svieži, bez akejkoľvek múky aj bez vajíčka, čistá a priama chuť špenátu. K tomu zemiaky, pohár vína a hotovo. Druhým je viedenský rezeň. Priatelia, tento by tromfol aj Plachuttu, či Figlmuller – Viedenské inštitúcie. Nafúknutý obal, dokonalé mäso a absolutórium má šalát. Perfektné zemiaky, ktoré spôsobujú škrobom hustotu nálevu, dochutenie, konzistencia. Toto potrebuješ ochutnať.
A ak pôjdeš len tak okolo tak sa môžeš staviť pre bábovku, kávu, pohár vína, alebo zázrak, ktorým Lukáš prepája rodnú Oravu a Japonsko. Predstav si dobrý, čerstvý chrumkavý rohlík, na ňom majonézu s wasabi, nakladané uhorky, cibuľku a reďkovku a údené pliecko alias Goralské Prosciutto. Máš? Tak áno, presne tak dobré to je.
Je veľa miest, kam človek chce ísť raz za čas. Ale je len pár miest ako Bistro 24, kam chceš chodiť každý deň bez ohľadu na to, čo zrovna varia. Vieš, že sa na teba budú tešiť, že dostaneš naozaj dobre najesť, prehodíš pár slov, stretneš známych a pokračuješ ďalej do svojho dňa. Presne takto to tu chodí.
