Pod vežou Dómu svätého Martina, na Rudnayovom námestí plnom stromov sa zmenil priestor vinárne na miesto, kde Lukáš a jeho tím chcú ponúkať zážitok, aký u nás nemá (žiaľ) veľmi veľa konkurencie. Zaujme už samotný exteriér starého domu obrasteného brečtanom, s drevenými okenicami a nenápadným nápisom IRIN.
Interiér je ladený v jednoduchom, severskom štýle, ktorý je typický aj pre tunajšiu kuchyňu. Čisté drevené stoly nastreté len obrúskami, príborom a naozaj kvalitným sklom na víno a vodu. Ľavej časti dominuje otvorená kuchyňa a tak zážitok umocňuje aj možnosť sledovať ako Lukášov tím pracuje a pripravuje jedlá. Obsluha je veľmi neformálna a komunikatívna, ale jednoznačne cítiť, že veľmi dobre rozumejú tomu, čo hosťovi ponúkajú.
Jedlá sú podávané vo forme cca 9 chodového degustačného menu, ktoré sa neustále obmieňa podľa sezónnych surovín, nápadov, či podľa toho, čo chcú práve hosťovi ponúknuť. K menu je možné si doobjednať párovanie vínami, alebo nealko nápojmi. Rozhodne odporúčam ochutnať niektoré z vín, ktoré ponúkajú. Od Champagne, ako aperitív, cez Slovenské a zahraničné vína najrôznejších kategórii, až po hravé a zaujímavé naturálne vína, na ktoré sa špecializujú a miestny someliér vie o nich pomerne veľa porozprávať a vhodne ich odporučiť k jedlu, čo značne umocňuje zážitok.
Na začiatok som neodmietol pohár Champagne a zážitok sa začal sviežim a ľahkým kalerábom. Som veľmi rád, keď vidím túto zanedbávanú a veľmi chutnú surovinu. Tu bola kombinovaná s tzatzikami a kyselkavou šťavou, čo bol perfektný začiatok a prečistenie chuťových pohárikov. Hneď za ním prišiel na stôl zubáč. Ten bol ale servírovaný úplne inak ako sme štandardne zvyknutý. Nastudeno, ako ceviche. Teda len namarinovaný a plný úžasnej chuti. Chrumkavým elementom tohto jedla boli jemné plátky uhoriek. čo toto jedlo posúvalo na zážitok bola šťava, ktorá bola na pokrm servírovaná priamo pred hosťom. Jej najvýraznejšou zložkou bola jemná trpkosť čiernych ríbezlí, ktorá so zubáčom fungovala perfektne.
Po krátkej prestávke prišli na rad teplé predjedlá. A s nimi aj vrchol večera a jedno z najlepších jedál, ktoré som tento rok jedol. Jemný, napenený, ale hustý kukuricový krém ochutený hľúzovkami. Tie dodávali jedlu nezameniteľnú vôňu a obrovskú plnosť. Vnútri krému sa ukrývali chrumkavé cesnakové krutóny, ktoré v kombinácii s chuťou kukurice spôsobovali explóziu v ústach. Špargľa v chrumkavej ražnej tempure, teda chrumkavom cestíčku typickom najmä pre ázijskú kuchyňu bola ďalším chodom. Jej zemitá chuť a chrumkavosť bola doplnená o výrazne voňavú a slanú chuť ančovičkovej majonézy a plátky guanciale, teda nasolenej a nakorenenej, v chlade sušenej slaniny, ktorá jedlu dodávala hĺbku.
Ako medzichod prišiel nezabudnuteľný kváskový chlieb a maslo. Tento chod je dnes vo finediningu neodmysliteľný a každý podnik sa snaží mať tú svoju verziu čo najlepšiu. Chlieb je neuveriteľne chrumkavý a lahodný a maslo je zvýraznené o fermentáciu, ktorá dodáva jemne kyselkavý nádych. Hlavný chod v aktuálnej verzii menu bola bravčová krkovička z plemena Duroc. Mäso bolo veľmi jemné, ale výrazne dochutené. Omáčka, ktorá k nemu bola podávaná bola z čierneho cesnaku. Ide o klasický cesnak, ktorý je niekoľko týždňov fermentovaný a získa veľmi výraznú, až nasladlú chuť. Tu si ho samozrejme fermentujú sami a rozhodne stojí za ochutnanie. Ako príloha bola variácia kelu, ktorý sa k bravčovému naozaj hodí.
Nasledovali hneď tri dezerty. Fermentovaný citrón na jogurte s bylinkovou zmrzlinou a granitou z čili papričky habanero. Nebojte sa nepríjemnej štipľavosti, tu išlo najmä o výraznú chuť tejto exotickej papričky a celkovo tento chod pôsobil najmä ako prečistenie chutí pred hlavným dezertom. Tým bola akási variácia na žemľovku. Tá bola doplnená o chuť jabĺk a estragónu, jemne opálená ohňom a pôsobila chuťovo veľmi kompaktne a navodzovala spomienky na detstvo. Posledným chodom menu boli petit fours, teda pralinky. Akési sladké jednohubky. Jedna tradičná, ale plná skvelej chuti slaného karamelu, ozvláštnená slnečnicovými semiačkami. Druhá pralinka bola tradičná už zásadne menej. Ale o to nezabudnutelnejšia a je už akýmsi signature dishom reštaurácie. Ide totiž o kombináciu chrenu a smrekového cukru. Je to tak dobré, že keď som tu bol prvý krát, musel som si vypýtať dupľu.
Keďže sa tu večer nesie vo veľmi príjemnom duchu, tak sme sa na záver rozhodli dať si aj jeden chod navyše a urobiť si z večera výnimočný. Nechali sme sa ukecať na kaviár. Samozrejme z jesetera. Keďže tu sa jedná o naozaj kvalitný kaviár, ktorého chuť je naozaj výrazná, tak mu spoločnosť robila len výýborná brioška a fľaša dobrého Champagne.
Ak mám zhodnotiť zážitok ako celok, tak myslím, že táto reštaurácia má našliapnuté veľmi výrazne na vrchol našej gastroscény a už nebude nutné za takýmto typom zážitku cestovať ďaleko. Sem sa netreba pozvať akúkoľvek návštevu, stráviť večer s milovanou polovičkou, alebo večer plný chutí a zábavy s priateľmi.
