Už som tu niekoľkokrát v živote jedol. Vždy som bol spokojný s jedlom, s obsluhou už menej krát. Keďže terasa bola plne obsadená, vstupujem dnu a sadám za voľný stôl. Oproti predcovidovej dobe tu nastali malé zmeny – steny sú prefarbené do tmavošedých tónov a sú kombinované s prírodnými odtieňmi dreva. Je to veľmi elegantná kombinácia. Lavice sú prečalúnené do tmavého semišu a kreslá sú vymenené za nové – je to akási fusion medzi korpusom á la Eames a kožou s ard-deco nádychom. Do tohto priestoru sa hodia a sú pohodlné.
Je čas preštudovať jedálny lístok. Ak sa nemýlim, veľa zmien tu nenastalo, čo hodnotím pozitívne. Dokonca podľa fotiek usudzujem, že ostal aj šéfkuchár. Mala by to byť garancia kvality. Dnes mám chuť na niečo ľahšie, tak volím z kategórie „cestoviny“ – konkrétne Pasta Gianni. Sú to penne s pomodoro omáčkou, slaninou, cibuľou, cesnakom, chilli, cherry paradajkami, rukolou a mozzarelou. Komponentov ako v menšej stavebnici Lego, preto som zvedavý na dojem z kombinácie chutí. A tak objednávam.
Doba akvamarínu je asi intenzívnejšia ako som si myslel, pretože Mamma Mia je už tretia reštaurácia, kde predo mňa postavili tanier tejto farby. Nemyslím to v zlom, len konštatujem… Tanier je hlboký, pravidelný a v ňom sa nachádzajú klasické penne podliate paradajkovou redukciou s viditeľnými kúskami paradajok. Na každej svetovej strane taniera je kôpka „trhanej“ mozzarelly a horné poschodie tvorí bohatý zásyp rukoly. Prezentácia je taká klasika, ale uznávam, že pri penne nie je veľa kreatívnych možností.
Výčitku mám k teplote – už na prvý pohľad sa z taniera valí dym, dokonca až tak, že mi pri fotení rosilo objektív. Hlad je veľký pán a tak som nepočkal a prvé sústo mi mierne popálilo podnebie. Myslím že by si jedlo zaslúžilo, aby chvíľku postálo na výdajnom pulte a až potom prišlo na stôl.
Po chvíľke čakania sa teda púšťam do ochutnávky. Cestoviny sú pripravené al dente – presne tak ako mám rád. Je vidieť, že kuchár to s nimi vie. Sú jemné a nezasekávajú sa v hrdle. Podiel na tom má aj paradajková redukcia, ktorá dotvára vláčny pocit z jedla. Od začiatku je cítiť, že je pripravená z domácich paradajok a kvalitných surovín. Cítim v nej tóny kvalitného olivového oleja a pravdepodobne čierne korenie.
Mal som trochu obavy z cibule a cesnaku – nevedel som ako tieto dve výrazné ingrediencie zapadnú do „smooth“ taliaskeho jedla. Na moje počudovanie som ich tam takmer necítil. Dokonca som až poňal podozrenie, či tam vôbec sú. Nakoniec som ich našiel na tanieri, tak som sa upokojil.
Ich chuť totiž bola prebitá ďalšou ingerdienciou – a síce slaninou. Každý kto má pozná vie, že na chuť slaniny sa nikdy nebudem sťažovať. A inak tomu nie je ani pri Pasta Gianni z Mamma Mia. Slanina im dáva charakter, jasný podpis. Čo z tohto typicky dámskeho jedla robí niečo, čo poteší aj pánov. Rukola je vždy príjemným spestrením. Jej charakteristická horkasto korenistá chuť vhodne dopĺňa a vyvažuje celok.
Asi je to charakterom jedla – cestoviny asi neposkytujú priestor na haute-couture zážitky a tak by som dnešné jedlo ohodnotil ako dobré. Nie som z neho v nebi, ani ma nesklamalo. Na cestoviny je to dobré hodnotenie. Mamma Mia má na čom stavať. Ešte mierne zrýchliť a usmiať obsluhu a bude dojem hneď lepší.
