Trasa je jasná – horné parkovisko Europa Shopping Center, najvyššie poschodie nákupného centra a smer terasa. Dnes mám na všetko viac času a ideálnu šancu porušiť svoj koncept ochutnávky iba jedného (zväčša kalorického) jedla. A tak sa vrátim do detských časov, kde sa pod pojmom obed skrývala polievka, hlavné jedlo, dezert a nápoj. Ale pozor, nebude to denné menu. Všetko vyberiem á la carte.
Po chvíľke úvah padá voľba na kombo – Pomodoro polievka s parmezánom Grana reggiano a bazalkou, hlavným jedlom bude Grilovaná zelenina na drevenom uhlí s bylinkovým pestom a ako dezert volím pistáciový veterník. V podstate sa jedná o tradičný obed mojej starej mamy iba s jedným rozdielom – nebude mäso. O to viac sa teším na dnešný zážitok.
Ako prvú dostávam na stôl polievku. V jednoduchosti je krása a som rád, že sa SYMPL týmto heslom riadi pri výbere porcelánu aj prezentácii jedla. A tak v elegantnom bielom porcelánovom tanieri vidím jasno červenú polievku, v ktorej sú vidieť poctivé kúsky paradajok a na jednej kôpke uložené hobliny parmezánu s lístkom bazalky.
Polievka Pomodoro chutí vynikajúco. Nie je v nej nič rušivé, nikde sa nepodvádza. Koncentrované kvalitné paradajky so sladkou chuťou a jemným nádychom kyslosti. V ústach je jasne cítiť textúra „dužiny“, až mám pocit že je to pyré. V tom najlepšom slova zmysle. Jednoznačná známka kvality. Doplnená o kvalitný olivový olej, ktorý dodáva vláčnu konzistenciu. Keď si na lyžičku naberiem tento celok spolu s hoblinami parmezánu a bazalkou, všetky chute do seba zapadnú. Jemná kyslosť paradajok je doplnená špecifickou chuťou syra a bazalka tomu dáva krásny záver. Tejto polievke k dokonalosti chýba už asi iba ďalší lístok bazalky. Ideálne dva.
Po zážitku z polievky prichádza na stôl hlavné jedlo. Pre dnešok som naschvál volil niečo diétnejšie, aby som to celé zvládol bez prejedenia. A tak mám dupľovanú radosť z toho čo pred sebou vidím. Podobne ako polievka, prezentácia je jednoduchá a elegantná zároveň. Vśetko má svoje miesto, zelenina je asymetricky poukladaná na jednej strane taniera, druhá polovica patrí kreatívnym kruhom z pesta a bylinkovému posypu. Ešte som nevidel grilovanú zeleninu s takouto krásnou prezentáciou!
Chuť je výborná, už prvé sústa odhaľujú potenciál grilovania na drevenom uhlí. Škoda že ho nevyužíva viac reštaurácií. Keď toto jedlo rozmením na drobné, na tanieri sú – cuketa, baklažán, cherry paradajky, hrachové lusky, niekoľko kúskov cesnaku a šalotky a bohatá nádielka hríbov. Tento mix je výborne dokorenený a z grilu ho kuchár stiahol v pravý čas. Chrumkavý charakter vrchných vrstiev je doplnený šťavnatosťou vo vnúti. V kombinácii s domácim pestom tvorí veľmi príjemnú chuť, ktorá ostáva v ústach ešte desiatky minút po dojedení.
Áno, ako samostatné jedlo by to bolo málo. Skôr by som ho v menu čakal v sekcii „prílohy“ ako „šaláty“. Ale v kontexte dnešného „vyskladaného“ menu je to absolútne v poriadku. A tak po chvíľke oddychu prichádza priestor pre dezert.
Po niekoľkých malých vtipoch s čašníčkou z dennej ponuky volím veterník s drvenými pistáciami. A k tomu hneď aj cold brew, pretože sa na terasu celkom oprelo slnko a bolo potrebné sa schladiť.
Keď som videl, ako mi slečna nesie k stolu tanier s niečím, čo vyzerá ako malá bageta, myslel som že budem rovno reklamovať omyl v čísle stola. Ale ukázalo sa, že kreativita je dnešnou hlavnou ingredienciou a doba prísne okrúhlych veterníkov sa už skončila. A tak mám pred sebou podlhovastý veterník s bohatým cukrovým posypom. Vo vnútri je krémová smotana a slušná nádielka drvených pistácií.
Aj napriek netradičnému tvaru je cesto tradičné veterníkovské – odpaľované a už na prvé prekrojenie výborne prevedené. Prvé sústa odhaľujú chuť celku – veterník je výborný, šťavnatý a pistácie mu dodávajú netradičnú príchuť. Mám pocit, že aj smotana má mierne pistáciovú arómu. Je to osviežujúca bodka za dnešným obedom. Ponuka dezertov evidentne v SYMPL rotuje, tak je treba ísť vyskúšať, kým veterník majú.
Na záver vychutnávam cold brew. Je to káva lúhovaná niekoľko hodín v studenej vode, doplnená o bohatú nádielku ľadu a kúsky pomaranča. Ako milovníkovi kávy toto prevedenie veľmi chutí. Ale dokážem pochopiť, že nemusí vyhovovať každému. Horké tóny sa miešajú so sladkým podtextom pomaranča a to celé v kombinácii s „ľadovosťou“ dodáva nápoju svieži charakter.
SYMPL, ako už dvakrát predtým, nesklamal. Všetko bolo na vysokej úrovni, ako vizuálnej, tak aj gastronomickej. A na úvodnú otázku, čo sa hádže po troch úspešných návštevách jednej reštaurácie, stále neviem odpovedať. Možno že sa hodím ja… na gauč.
