Všetky kombinácie ingrediencií majú jedno spoločné. Radosť a farby na tanieroch a v pohároch. Všetko hýri farbami, textúrami, nečakanými kombináciami. A hlavne to dobre chutí. Každé sústo sprevádza očakávanie spoznávania nových chutí. A čo je zaujímavé – vždy sa tie chute trafia a fantasticky spolu fungujú. Tu chrumknutie, tam krémovosť nasledovaná kyselkavou chuťou, jemné pritvrdenie štipľavosti tak typickej pre Mexiko, ale hneď zjemnené avokádom, či orieškami. Jednoducho fiesta.

Na lístku sú raňajky, jedna hustá polievka, guacamole tanier, cca 9 kombinácií tacos a dva nadupané dezerty a fantastické drinky – najmä margarita a drinky na báze destilátu mezcal. Tacos sú buď v mäkkej, alebo vyprážanej chrumkavej verzii, ktorá je navyše zapečená so syrom. To všetko dopĺňajú najrôznejšie salsy, ktoré z jedál robia iskriaci zážitok.

V sobotu a v nedeľu začína o 9tej brunch. Ochutnal som z raňajkových jedál sladké aj slané a pár drinkov a bol to zážitok, ktorý robí úsmev na celý deň. Sú to raňajky, aké si v Bratislave len tak nedáš. V jedle nazvanom Masa sope sa hrali neuveriteľné kombinácie chutí. Jedlo je vlastne mexickou variáciou na vajcia benedikt, len v jemne zábavnejšej verzii. Bolo položené na hrubej kukuričnej tortille, ktorá bola akousi náhradou za klasický muffin, alebo chlieb. Obložené bolo s pikantným chorizom a kozím bielym syrom. Na tom bolo položené pošírované vajíčko a špeciálne ochutenou holandskou omáčkou.
Enfrijoladas zas boli fialovým stelesnením krémovosti a explózií chutí. Tu išlo o vyprážanú tortilu s trhaným kuracím mäsom, ktoré bolo akurát jemné a šťavnaté. Posypané bolo mäkkým a čerstvým kozím syrom a červenou cibuľou. Toto celé bolo miešané s krémovou omáčkou na báze smotany a čiernych fazulí a celé jemne posypané semienkami a chilli prachom. Vrcholom raňajok boli pre mňa kukuričné lievance. Už samotné cesto z kukuričnej múky bolo fantastické a chutné. Grády mu ale dodáva aj všetka obloha. Preliate boli karamelom s kozieho mlieka, ktorý som jedol naozaj prvý krát a bol neuveriteľne lahodný. Ďalšie vrstvy chutí a textúry dopĺňali pukance, banán, kandizované vlašské orechy a kokosová šľahačka.

Z hlavných jedál rozhodne odporúčam začať absolútnou klasikou Tacos Al pastor, čo je mexická klasika a dala by sa nazvať variáciou na kebap. Bravčové mäso je podobne ako kebap pripravované na vertikálnom grile, servírované na mäkkej tortile s jemne pikantnou salsou a pre toto jedlo neodmysliteľným ananásom. Z jedál na sušenej verzii tortily zapečenej s výberom syrov odporúčam ochutnať buď chorizo, alebo riadne tučný a perfektne prepečený rib eye grilovaný na uhlí so salsou, cibuľou a koriandrom – vražedné combo.
Nečakaný zážitok ponúka tuniaková tostada. Vyprážaná tortilla z modrej kukurice, na nej jemne štipľavé guacamole, tuniak marinovaný v jalapeňos a ponzu a salsa z chilli, sezamu a arašidov. Toto je to najvýraznejšie a najzapamätateľnejšie jedlo, čo som za posledné roky jedol.

A na záver zaklincovali dva výborné dezerty. Prvý z nich sa volal Pastel Imposible – vo voľnom preklade niečo ako neuveriteľný koláč. A aj bol. Pomerne hutnýkorpus s čokoládou a pudingom bol preliaty domácim salkom z kozieho mlieka, čo nie je úplne tradičná kombinácia, ale v mexiku typická a funguje v ústach výborne. Jedným z najlepších dezertov tohto rokas je tunajší Ananás. Ten sa flamboval s pálenkou z kaktusu agáve – mezcalom a prišiel na chrumkavej domácej granole so zmrzlinou zo slaného karamelu a s ancho chilli, čo sú vlastne sušené papričky s veľmi príjemnou ovocnou chuťou, ktoré sa k ananásu fantasticky hodia. Toľko chutí a prekvapení.

Za cestu sem stoja aj drinky. Najmä tie z mezcalu, čo je destilát z agáve. Magaritu som lepšiu nepil a s pikantným posypom na požiadanie je to úplná topka. Najlepší drink pre mňa je ale nový mal de amores, čo by sa dalo preložiť ako choroba z lásky a ide o sour s likérom Midori. Je to likér z melónových štiav z Japonska, ale vyrába sa v Mexiku. Vyšľahaný je s citrusovou šťavou, bielkom a mezcalom a je to osvieženie na ktorúkoľvek časť dňa.
Celkovo patrí táto reštaurácia medzi veľmi málo miest u nás, kde cudzokrajnú kuchyňu robí rodák z danej krajiny a neprispôsobuje ju našim chutiam, ale umožňuje nám ju ochutnať takú, ako si ju pamätá zo svojho domova. Sám sa vždy v reštaurácii nachádza, čo dáva jednak záruku kvality, ale aj možnosť prehodiť pár slov a užiť si atmosféru ako v temperamentnom Mexiku.