Reštauráciu nájdete v hornej časti banskobystrického námestia, hneď vedľa mestskej tržnice. Historický komplex si nemôžete nevšimnúť. Do reštaurácie vstupujete cez vydláždený briežok s dreveným zábradlím, po pravej strane budovu lemuje letná terasa. Po vstupe sa ocitnete v obrovskom open-space priestore. Steny reštaurácie sú z priznaného kameňa, na nich sa nachádzajú nástenky, ceduľky a rekvizity zväčša športovej tematiky. Pivárenská časť je tradičnejšie poňatá, pripomína mi koncept anglickým pubov.
Dosť bolo architektúry, je čas nájsť si miesto a ochutnať jedlo. Keďže sa po dlhšom období chladu opäť oteplilo, zamieril som na terasu s výhľadom na námestie. Dnes mám chuť na „domácu kuchyňu“ a tak z jedálneho lístka volím Paprikáš z bravčových líčok so zemiakovými šúľancami a špenátovým pyré. Po všetkým hamburgeroch a ázijských pokrmoch je príjemné vrátiť sa späť k tradičnej kuchyni.
Netrvalo ani 20 minút a čašník nesie jedlo na stôl. Asi usporiadam súťaž o kreatívne taniere, pretože si nepamätám, kedy mal nejaký z nich pravidelné tvary. Výnimkou nie je ani Klubovňa, kde mi pri popise tvaru taniera nestačí slovník geometrických pojmov. Vzdialene mi to pripomína loďku. V nej je starostlivo a takmer symetricky uložené jedlo. Stred kompozície tvoria bravčové líčka, po obidvoch stranách sú podlhovasté zemiakové šúľance. Pod nimi na pravej strane je špenátové pyré a celá porcia je podliata výpekom. Na to, že je to domáce jedlo, kde prezentácia nehrá zásadnú rolu, je paprikáš v podaní Klubovne veľmi pekne naaranžovaný a pôsobí estetickým dojmom.
Otázkou ostáva, či tomu zodpovedá aj chuť. Začínam mäsom. Už po napichnutí na vidličku je jasné, že je perfektne pripravené – rozpadáva sa na vlákna už pri najmenšom dotyku. Na jazyku sa vďaka tomu otvoria všetky jeho chute. A sú výborné, vyvážené, prirodzené. Je vidieť, že kuchár to s mäsom vie!
Zemiakové šúľance v ničom nezaostávajú. Majú správnu konzistenicu, nelepia sa, ani nerozpadávajú a vnútro majú uvarené „al dente“. Sami o sebe nemajú zvlášť výraznú chuť, ale po namočení do výpeku a špenátového pyré sú veľmi lahodné. Tu sa ukazuje, ako je dôležitá správna kombinácia chutí, nie iba chuť samostatných ingrediencií. Človek, ktorý zostavoval jedlá pre jedálny lístok odviedol „kus dobrej roboty“!
Špenátové pyré chutilo tak… špenátovo. Opäť až tak nejde o samotnú surovinu, ako o jej pôsobenie v celku. A k bravčovým líčkam a zemiakovým šúľancom sa skvele hodí. Dodáva jedlu vláčnosť a o pozitívnych efektoch špenátu na organizmus netreba zbytočne veľa písať.
Výpek riedkej konzistencie, ako omáčka pod jedlom je záležitosť poctivej domácej kuchyne. Je cítiť, že v ňom nie sú žiadne umelé prísady a že je produktom samotného varenia mojej porcie.
Keď to celé spočítam a podtrhnem, Klubovňa veľmi milo prekvapila. Nešiel som sem so žiadnymi očakávaniami, pri výbere jedla som si „bezočakávanie“ ešte znásobil. O to viac som bol prekvapený kvalitou prezentácie a spracovania paprikášu. Keby som ho mal opísať dvomi slovami, je poctivý a domáci. O dôvod viac sa sem vrátiť a skúsiť aj niečo z iného súdku.
