Vojdeš do podzemia cez miestnosť pripomínajúcu jaskyňu, z ktorej sála absolútny pokoj a pohoda a očakávaš, čo sa bude ďalej odohrávať.. Uvíta ťa úžasne milý personál z Japonska a uvedie Ťa dnu. Sadneš si za intímny bar pre celkovo 7 ľudí, ktorému šéfuje Slovák Peter Horváth , ktorý sa učil u majstrov v Japonsku a v tíme má aj rodených Japoncov, čo večeru dodáva punc originality. Čiže naservíruje cca 18 chodov podľa vlastného výberu, sezónne a čerstvé.
Očakávať môžeš vždy ryby tej najvyššej možnej kvality a čerstvosti, vývary, morské plody a rôzne techniky ich prípravy. Surové, marinované, varené aj grilované. Všetko najvyššia kvalita a zážitok s chutí, techník a textúr, ale aj divadla, ktoré sa odohráva priamo pred tebou, kde kuchári práve pripravujú jedlá. Odporúčam objednať si fľašku dobrého Chablis, ktoré je príjemným spoločníkom k celému, cca 18 chodovému menu a užiť si nevšedný večer.
Ako sashimi bol podávaný morský vlk a tuniak chutoro. Vlka si u nás len tak v takomto prevedení nedáš a preto som bol plný očakávania. Ryba bola ako na tento účel robená. Jemná ako maslo, ale pritom so zachovanou textúrou a všetkými šťavami. Dominovala jej jemná chuť a vôňa. Druhú časť tohto chodu tvorila najmastnejšia časť tuniaka – bôčik. Tento bol len jemne na povrchu opálený ohňom čo nechávalo vyniknúť silnej chuti a tukovosti tejto časti ryby. K obom sashimi boli ako doplnok veľmi kvalitné a výrazné wasabi vo forme pasty, ktorú si samozrejme vyrábajú tu na mieste a svetlá, jemne slaná sójová omáčka. Jeden z teplých chodov bola veľmi netradičná kombinácia vysmážanej ryby v tekutej omáčke. Wow, ale tieto textúry a chute hrali spolu nádhernú symfóniu. Rybou bola opäť pražma, ktorá patrí medzi moje obľúbené ryby. Nebola ale klasicky v trojobale, ale len fritovaná sama o sebe s jemným dochutením. Položená bola v miske s Anake omáčkou. Je to vlastne Japonská omáčka určená na namáčanie. V tomto prípade ryby. Vyrába sa z Dashi – jemný rybí vývar s výraznou umami chuťou a sójovej omáčky. Skvelá kombinácia.
Pomerne v začiatkoch večera prišiel jeden z najchutnejších chodov. Bola to až zvláštne hustá hubová polievka. Skoro by ju našinec nazval kašou. Jej chuť ale bola extrémne intenzívna a hlboká. Ale pritom tak hubovo jednoduchá, doplnená len o plátky čerstvých, tepelne neupravených húb a o kúsok krevety a zeleniny. Nádherne jednoduché a tak veľmi zapamätateľné. Pražma na drevenom uhlí s japonským korením – veľmi jemne spracovaná ryba, opečená do dokonalej chrumkavosti na grile posypaná japonským korením. Veľmi zaujímavý chuťový profil a textúry ponúka marinovaná makrela – jedna z najzaujímavejších rýb vôbec – so zeleninou a červeným kaviárom, ktorý sa postaral o slanosť a príjemnú praskavú textúru.
Teraz prišli na rad rôzne druhy nigiri, ktoré nám sushi majster postupne priamo pred nami pripravoval a prezentoval. Je to forma sushi, kedy sa na octom ochutenú ryžu pokladá surová ryba tej najvyššej možnej kvality. Ryba sa podáva v zásade oddýchnutá, v izbovej teplote. Japonský preklad v zásade znamená dva prsty a áno, nikto sa nebude hnevať, keď ho práve dvoma prstami budete jesť. Postupne prichádzali rôzne druhy tuniaka, na ktorých krásne vidno rozdiely medzi rybami a dokonca aj jej jednotlivými časťami. Zaujímavé boli sépia, či marinovaná mušľa svätého jakuba. Nestratili sa ani losos v podobe maki, či výborné pražma a makrela.
Posledný slaný chod slúžiaci na prečistenie chutí pred dezertom bola tradične podávaná miso polievka. Jednoduchý, chuťovo čistý a priamočiary vývar z miso pasty s troškou zeleniny a nakladaného zázvoru. Na záver bol samozrejme aj dezert. Ale opäť japonsky jednoduchý. Čisté chute a sladkosť. Tak by sa dala popísať kombinácia veľmi krémového a lahodného ryžového pudingu poliateho tekutou karamelovou omáčkou. Trošku som si spomenul na detstvo, keď sme jedávali puding preliaty sirupom. Predsa s tým Japonskom máme niečo spoločné.
